Preskoč na obsah

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Autor/ka: Peter Nedoroščík

Olympijské hry medzi ideálmi a skutočnosťou I.

Peking, štadión „vtáčie hniezdo“, 8. 8. 2008 – Li-Ning zapaľuje olympijský oheň. Udalosť, ktorá priam prekypuje symbolmi. Začína sa sviatok, ktorý opantá celý svet. Stovky miliónov uchvátených a nadšených divákov sledujú ceremoniál, objavuje sa však aj znechutenie a hnev.

 Aktivisti v oblasti ľudských práv, zástancovia slobodného Tibetu a mnohí iní sa na celý výjav dívajú ako na obrovské pokrytectvo. Skutočná zúrivosť však panuje v centrále firmy Adidas. Ťažké miliardy investované do hier totiž práve vychádzajú navnivoč.
 
Li-Ning, šesťnásobný olympijský medailista, sa po úspešnej gymnastickej kariére vrhol do sveta biznisu a ukázalo sa, že je ešte lepším obchodníkom ako športovcom. Jeho „Li-Ning Company Limited“ je dnes najväčšou športovou firmou v Číne a predbehla aj gigantov ako Adidas a Nike. Jeho beh s pochodňou možno interpretovať aj ako najväčší marketingový ťah v dejinách. Hneď na druhý deň výrazne stúpli akcie firmy a vyhodnotiť to, do akej miery sa zvýšil predaj a kam až sa podarilo rozšíriť trhy, bude možné až po skončení hier. To všetko bez akejkoľvek investície, či presnejšie, napriek veľkým investíciám konkurentov. Medzinárodný olympijský výbor, oficiálni sponzori a čínska vláda totiž zabetónovali reklamný priestor tak ako nikdy predtým. A strážia ho zrejme viac než bezpečnosť športovcov. Už teraz sa hovorí o niekoľkých súdnych procesoch s firmami, ktoré sa pokúsili zneužiť hry vo svoj prospech – samozrejme, bez zaplatenia poriadnej sumy, a vopred. A čo Li-Ning? Zdá sa, že zneužil stáročný symbol.

Olympijská pochodeň
Lenže štafeta s olympijským ohňom má v skutočnosti 72 rokov a s antickou tradíciou nemá nič spoločné. Olympijský oheň sa síce prvýkrát objavuje už v roku 1928 v Amsterdame, ale pochodeň, s ktorou sa beží, je nápadom nacistov a svoju premiéru absolvovala na berlínskych hrách v roku 1936. Štafeta z gréckej Olympie do Berlína bola rovnako ako celé hry precízne naplánovaná a dohliadal na ňu sám Goebbels – 3 187 kilometrov, 3 331 bežcov, 12 dní a 11 nocí. Veľká sláva. Protesty, predovšetkým v Juhoslávii a Československu, boli surovo potlačené. Napriek tomu sa v Prahe podarilo pochodeň aspoň na chvíľu uhasiť.
Po niekoľkoročnej pauze vynútenej vojnou prišla ďalšia olympiáda a skvelý nacistický nápad sa postupne stal definitívnou súčasťou každých hier. Dnes patrí k ich neodmysliteľným symbolom. Takpovediac symbolom symbolu, pretože olympijské hry sa ním stali už dávnejšie. A rovnako ako v prípade pochodne je viac než nejasné, čo vlastne symbolizujú. Aj keď na prvý pohľad sa zdá byť všetko zrejmé, s celými hrami je to rovnako ako s pochodňou – môže reprezentovať naozaj takmer čokoľvek.
Pre usporiadateľskú krajinu je to príležitosť na sebaprezentáciu a OH sa zrazu stávajú symbolom konkrétneho štátu, aspoň na štyri roky. Pre nespokojných rôzneho razenia je to zasa skvelá možnosť upozorniť na to, čo považujú za dôležité a nevyhnutné riešiť. Pre športovcov životná príležitosť na dosiahnutie úspechu. Pre firmy obrovská možnosť zarobiť. Pre jednotlivé štáty dokázať svoju prevahu. Pre divákov zabudnúť na chvíľu na každodennosť a zabávať sa. Každá z týchto skupín sa k uvedeným postojom k hrám priamo nehlási, a, samozrejme, prezentuje niečo iné – ideály, ideály a ešte raz ideály.
Usporiadatelia hovoria o tom, že OH v ich krajine sú potvrdením toho, že tamojší režim tieto ideály napĺňa. Nespokojní sa pri svojich požiadavkách taktiež vždy odvolávajú na tie isté ideály. Hovoria však o ich absencii a zdôvodňujú ňou svoje nároky a požiadavky. Športovci radi zdôrazňujú, že to najpodstatnejšie je zúčastniť sa a že trebárs o dopingu už síce počuli, ale nielenže ho neužívajú, oni sa s ním dokonca ani nikdy osobne nestretli. Firmám nejde o zisk, len chceli podporiť naozaj dobrú myšlienku, a preto sú hrdými partnermi. A štáty podporujú národnú hrdosť, patriotizmus a priateľské súťaženie.
Zdá sa, že zo symbolu všetkého ľudského a hodnotného z hier sa stala fraška – veľký karneval pokrytcov, ktorý sa odvoláva na niečo, čo sa už dávno stratilo.
Bolo to však niekedy tak, ako sa tvárime – hry mieru a priateľstva, kde platia pravidlá čestnosti a vzájomnej pomoci?

Vražda na úvod

Ako odpoveď nech poslúži krátky historický exkurz. Pre zjednodušenie môžeme históriu hier rozdeliť do troch etáp: antickej či gréckej, novodobej a profesionálnej , respektíve komerčnej.
Antické olympijské hry boli najvýznamnejšou športovou udalosťou staroveku a súčasťou panhelénskych hier. Ich najslávnejšia éra trvala pri-bližne tisíc rokov v rozpätí od 776 pred naším letopočtom do konca štvrtého storočia nášho letopočtu v posvätnom háji Olympie. Ich pôvod a vznik je opradený mýtmi a legendami. Podľa jednej z nich je zakladateľom hier Pelops, po ktorom je pomenovaný peloponézsky polostrov. Na Diovej svätyni v Olympii stál kedysi konský povoz, na ktorom údajne súťažil Pelops s kráľom Oinomasom. Porazil ho podvodom a potom zavraždil. Hry sa mali stať odčinením tohto zločinu.
Toľko mytológia. Ale ak prejdeme k faktografii, celkový obraz sa nijako výrazne nezlepší. Napríklad jeden z prvých zdokumentovaných prípadov korupcie sa datuje do roku 388 pred naším letopočtom. Boxer Eupolos podplatil svojich protivníkov, medzi ktorými bol aj obhajca prvenstva. Podvod vyšiel najavo a Eupolos dostal finančnú pokutu, za ktorú bolo postavených šesť bronzových sôch Dia v životnej veľkosti. Tento spôsob trestu sa stal štandardným. Dodnes sa zachovali už len podstavce z takýchto sôch, ale rozhodne ich nie je málo.
V roku 332 pred naším letopočtom sa objavuje korupcia spojená s politickou aférou a historicky prvým bojkotom. Päťbojár Kallipos, ktorého pokus o podplatenie protivníkov odhalili, nemal dostatok financií na postavenie šiestich Diovych sôch, a tak táto povinnosť pripadla jeho vlasti. Atény sa zdráhali zaplatiť a vyslali do Olympie známeho rečníka. Táto diplomatická misia však neuspela. Atény odmietli sumu uhradiť a rozhodli sa bojkotovať nasledujúce hry. Do sporu vstúpili delfské veštiarne a odmietli poskytnúť Aténam predpoveď. Výsledkom bolo zaplatenie pokuty.
Podvádzanie, politické machinácie a spory teda patrili k olympijským hrám od ich počiatku. Podvody športovcov boli celkom určite do veľkej miery dané podmienkami, v ktorých sa súťažilo. Základným princípom totiž bolo, že víťaz berie všetko – doslova a do písmena. Porazení boli aj druhí v poradí, rovnako ako všetci ďalší účastníci, čo znamenalo potupu a hanbu, nielen pre nich, ale aj pre komunitu, z ktorej pochádzali a miesto, kde žili. Z Olympie sa vracali bočnými cestami, obchádzali mestá a doma ich čakalo poníženie. Naopak, víťaz získaval v rodnom meste peňažné odmeny, daňové bonusy a obrovskú spoločenskú prestíž. Nesúťažil tak len sám za seba, ale vždy aj za svoju komunitu Jeho bezprostrednou odmenou priamo v Olympii bolo privilégium zapáliť oheň na oltári pred Diovým chrámom, čo sa pokladalo za veľkú česť. Olympijské hry totiž boli súčasťou náboženských slávností spojených s kultom bohyne Rheas, Diovej matky. Hry sprevádzali obety a náboženské úkony. A ako istá forma náboženskej aktivity bol vnímaný aj šport. Víťazstvo preto znamenalo priblíženie bohom a potvrdenie ich obľuby, a každý mestský štát to interpretoval ako potvrdenie správnosti panujúceho politického režimu.
K sláve týchto hier prispeli aj dvaja najväčší antickí filozofi. Platón vyhlásením, že bojové hry približujú človeka k bohom, pretože bohovia boj milujú, a Aristoteles zostavením listiny víťazov. Hry boli aj významnou kultúrnou udalosťou. Na programe boli divadelné hry a verejné diskusie. Uzatvárali sa tu obchody, dohadovali politické spojenectvá a riešili konflikty.
Tým sa dostávame k svetlejšej stránke olympijských hier a dôvodu, prečo boli najpopulárnejšie a najobľúbenejšie. Ich najslávnejšia éra v ôsmom storočí sa začala dohodou štyroch kráľov, spomedzi ktorých bol najznámejší spartský Lykurgos. Dohodli sa, že počas hier bude uzatvorený posvätný pokoj zbraní „ekecheiria“. A postupne sa stali zjednocujúcim prvkom večne rozhádaných, bojujúcich a rozdrobených Grékov, ktorý im umožňoval v čase mieru hľadať konsenzus.
Koniec antických olympijských hier sa začína v období rímskej nadvlády. V roku 80 pred naším letopočtom sa hry prvýkrát odohrali v Ríme. Neskôr sa ich – ako pretekár – zúčastnil aj cisár Nero. Súťažil v konských dostihoch a napriek tomu, že spadol a nedokončil ich, dal sa vyhlásiť za víťaza. Cisár Teodózius I. na konci štvrtého storočia zakázal všetky pohanské náboženské obrady, a keď o niekoľko rokov neskôr vyhorela Diova svätyňa, olympijské hry definitívne stratili svoj význam.

Krátka éra veľkých ideálov

Idea olympijských hier ako súťaženia spojeného s priateľstvom a čestnosťou sa zrejme nikdy celkom nevytratila a súťaže lokálneho charakteru na tejto báze sa uskutočnili v 17. storočí v Anglicku a neskôr aj vo Francúzsku a Grécku. Skutočné oživenie hier a ich nová zlatá éra sa však spája až s menom Pierre de Coubertin.
Práve tomuto Francúzovi sa podarilo spojiť a podporiť všetky predpoklady na to, aby sa olympijské hry postupne dostali do tej podoby, ako ju poznáme dnes. Coubertinovi sa podarilo spojiť predovšetkým dva dôležité elementy – šport, ktorý sa stáva čoraz masovejšou zábavou, a romantizmus, ktorý sa v 19. storočí stáva dominantným myšlienkovým a kultúrnym prúdom. Za veľkú časť ideálov vďačí olympizmus práve romantizmu. V rámci neho došlo aj k oživeniu záujmu o antiku a už na konci 18. storočia sa uskutočnili vykopávky na Olympii pod vedením Nemecka. Po prusko – francúzskej vojne v rokoch 1870 – 1871, ktorú Francúzi prehrali, Coubertin vyhlásil, že prehra je dôsledkom zanedbania fyzickej a športovej aktivity. Nemecký objav starobylej Olympie mali Francúzi prekonať znovuobjavením vtedajších hodnôt a ideálov mužnosti a spravodlivosti. Na tento účel mali výborne poslúžiť práve olympijské hry. Coubertin s nimi spájal aj niekoľko ďalších myšlienok. Nadviazal na antickú myšlienku mieru a úplne pretransformoval chápanie súťaženia, čo do dejín vošlo známou vetou: nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Dôležitú úlohu zohrala aj myšlienka amaterizmu, ale ako väčšina myšlienok, aj ona bola zneužívaná.
Len máločo z tohto odkazu sa podarilo realizovať, čo dobre dokumentuje aj Coubertinov životopis. V tridsiatych rokoch prežíva veľmi ťažké obdobie a upadá do chudoby. V roku 1936, rok pred jeho smrťou, v čase konania nacistických hier v Berlíne, mu Adolf Hitler dáva poslať desaťtisíc ríšskych mariek ako prejav vďačnosti. Cyklus olympijských hier prerušuje druhá svetová vojna a po nej sa začína éra, keď získava rozhodujúce slovo politika, ktorú na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov nahradí obchod. Politika sa však rozhodne nevytratí.
Je evidentné, že názory presviedčajúce o tom, že olympijské hry sú, a najmä by mali byť len záležitosťou športu, sú jednoducho omylom. Olympijské hry sú od začiatku pevne spojené s náboženstvom, ideológiou, politikou, obchodom a kultúrou. Mení sa vplyv jednotlivých oblastí ako aj povaha tohto vplyvu, ale vždy sú všetky prítomné. Dokazuje to nielen história, ale aj udalosti spojené s Pekingom.

(Pokračovanie nabudúce)
Článok bol uverejnený v Slove 35/2008
 
Priemerne (0 Hlasy)

Vyberte si kategóriu pre filtrovanie noviniek: Vyberte si kategóriu pre filtrovanie noviniek:

Prehľad hlavných novinek: Prehľad hlavných novinek:

Lepšia samospráva, životné prostredie a kvalita života? Zapojte sa do veľkého prieskumu

Lepšia samospráva, životné prostredie a kvalita života? Zapojte sa do veľkého prieskumu

Vážení Novomešťania, pomôžte nám zlepšiť spôsoby zapájania ľudí do rozvoja Nového Mesta a jeho komunít.
Prosíme, vyplňte elektronický dotazník v rozsahu cca 10-12 minút.

Participatívne plánovanie - Školak klub

Participatívne plánovanie - Školak klub

Miestny úrad Bratislava Nové Mesto plánuje realizovať rekonštrukciu exterierových priestorov Školak klubu na Riazanskej ulici. 24.10.2018 sa uskutočnilo prvé verejné plánovacie stretnutie. Pozrite si priebežnú správu.
Pozvánka na plánovacie stretnutia

Pozvánka na plánovacie stretnutia

Pozývame na druhú sériu prerokovaní k k Multigeneračnému ihrisku Pionierska (8.11.2018) a Detskému Ihrisku Sibírska 51 (13.11.2018). Predstavujeme súťažné návrhy.
Výsledky participatívneho rozpočtu 2019 v Bratislave Novom Meste

Výsledky participatívneho rozpočtu 2019 v Bratislave Novom Meste

V bratislavskom Novom Meste sa skončil ďalší ročník participatívneho rozpočtu. Občania a občianky opäť mohli navrhovať svoje vlastné projekty a nakoniec aj rozhodnúť, ktorý z nich získa financovanie z rozpočtu mestskej časti.

Končí ďalší ročník participatívneho rozpočtu. Verejné zvažovanie je za nami, hlasovať ešte môžete do polnoci 22. októbra 2018

Končí ďalší ročník participatívneho rozpočtu. Verejné zvažovanie je za nami, hlasovať ešte môžete do polnoci 22. októbra 2018

Ďalšie kolo participatívneho rozpočtu v Bratislave Novom Meste sa blíži k svojmu koncu.

 

 

 

First Previous Next Last